1/ Čo je „the BEST OF YOU", Anita? Čo robíš najlepšie, v čom si naozaj dobrá?

Vidím potenciál v ľuďoch, vidím, čo tento človek môže dokázať. Mám schopnosť prepájať myšlienky, ľudí. Vidieť čo je nevidené a prepojiť do niečo zmysluplného.

Ak ma niečo definuje, tak je to SLOBODA, vízia a budúcnosť. Mám rada ľudí a záleží mi na nich. „Len ma ľúb“, je môj postoj k ľuďom, situáciám, dokážem držať priestor, byť tam, podržať.  

A tiež môj postoj k životu a životným situáciám „Čo je možné, keď nič nie je nemožné?“. Pozerám sa na to, čo je možné v hocijako zlej situácii.  

2/Aké sú tvoje silné stránky podľa Gallup Clifton Strenhts?       

Ideation, activator, futuristic, maximizer a individualization

3/ Čím momentálne žiješ? Čo je momentálne tvoja životná téma?

Žijem Ne:obyčajnou. Je to môj vysnívaný instagramový stream na tému žitia slobodného a autentického ja. Aby ženy našli svoj stred, svoje ja, svoju  neobyčajnosť. Ľudia sa ma vždy pýtali, že ako to robím a rozmýšľala som nad tým, ako to viem odovzdať iným. Toto je môj spôsob.

Pre mňa sú dôležité vzťahy. Verím v dualitu na svete, všetko je duálne a tak sa som sa prepojila s mužmi z portálu muzom.sk. Svet žije v partnerstvách, je tu hore-dole, čierna-biela, vždy je nejaká párová vec... Toto je pre mňa životný princíp. Keď tieto dve entity dokážu spolu fungovať, vytvárajú celok. Dve pevné JA vytvoria jedno spoločné MY.

4/Čím sa zaoberáš profesionálne? Ako sa stalo, že robíš to, čo robíš teraz?

Keď som ma ľudia pýtajú: "Čo ty vlastne robíš?" Neviem na to odpovedať. Robím veci, ktoré ma robia šťastnou, vrátane práce. Ja som s tým ok, že to nemám tak, že toto alebo toto. Áno, viem povedať, že je to cestovný ruch, ktorý ma baví a napĺňa. Že je to koučing, kde som zas objavila inú časť mňa, ktorá potrebuje byť saturovaná. Do toho sa venujem dobrovoľníctvu, do toho mám kopu svojich aktivít. Nemám to také jasné a stručné, že som manažérka v banke napríklad.

Život vnímam ako paletu možností a svoj život si kreujem sama.

Už ako dieťa som mala veľa záujmov, nikdy som sa neuspokojila s jedným krúžkom. A každý ďalší, ktorý som si vybrala, nebol príbuzný, ale diametrálne odlišný. Mala som veľkú podporu v mame, ktorá chápala túto moju potrebu. Beriem to tak aj pri mojich deťoch, pokiaľ to neskúsiš, nevieš či Ťa to baví a či máš pre to vášeň. 

Ako dieťa som bola aktívna v rôznych veciach. Bola som v novinárskom krúžku, pôsobila som v detskom rádiu, robila reportérku na festivale. Vyrastala som v prostredí slobody. Vždy som sa snažila nepodliehať veciam, ktoré sú dané. Nebolo to o rebélii, ale zvedavosť, čo tam je, potreba objaviť niečo iné.

Keď som prišla na Slovensko, mala som s tým problém. V Chorvátsku bolo už za socíku relatívne slobodné prostredie. Bola som zvyknutá, že s učiteľom sa diskutuje, polemizuje, je dovolené pýtať sa... Prišla som do školy na Slovensku a na hodine dejepisu som sa spýtala: „Ste si istý, že je to takto? Mne sa to nezdá, niekde som čítala, že je to inak...“. Je to veľmi silná spomienka, učiteľ prerušil hodinu, poslal ma do riaditeľne, kde prebiehal výsluch. Že čo si to dovoľujem... Tam som si uvedomila ten rozdiel, že v akej slobodnej krajine som ja vyrastala.

Keby som nevyrastala v tom princípe slobody a potom zažila niečo iné, možno by sa to pre mňa nestalo také dôležité. Téma slobody je pre mňa dôležitá, aby sme žili každý tak ako chceme. Vždy som sa snažila nepodliehať veciam, ktoré sú akoby dané. Takto to máš mať, toto by si mala robiť...

Študovala som politické vedy a európske štúdia, pre mňa to bol spôsob ako sa vrátiť domov a byť užitočná krajine.

Mala som veľkú víziu dosiahnuť zmenu a vtedy som verila, že sa to dá len cez politiku. Vojnu som vnímala ako politickú vojnu a tým 18-ročným mozgom som verila, že to cez politiku aj zmením.

V tom čase som dostala možnosť privyrobiť si ako delegátka do Chorvátska. Potom som objavila, že to môžem aj inak. Vďaka maminej práci a šťastnej náhode na Korfu, kde mňa a manžela oslovil majiteľ Tip Travelu. Poznal nás asi pol hodinu a povedal, že vy idete pre mňa pracovať na centrálu. Vtedy som ešte nevedela, čo robím, ale hneď som  začala s vyjednávaním, že no tak, to nebude také jednoduché, že: "Ja vás chcem 😊." Dohodli sme sa, po lete sme sa vrátili na Slovensko, začali pracovať pre Tip Travel a doteraz sme tam. Medzitým sa to rozrástlo aj o ďalšie cestovky a teraz už pracujem pre celé konzorcium cestoviek, ako vyjednávač, kontraktor a kreator produktu.

Z potreby zmeniť svet cez politiku som pochopila, že Chorvátsku najviac pomôžem tak, keď tam priveziem ľudí, ktorí prinesú peniaze.

Ja som si povedala, že tam prinesiem toľko ľudí, že raz sa tam bude o mne vedieť. A to sa aj stalo. My sme cestovka, ktorá prinesie najväčšie množstvo ľudí zo Slovenska. A výsledkom je aj to, že cca. pred 3 týždňami som začala rozhovory s Ministerstvom CR  a výsledkom je to, že Chorváti uznávajú AG test pre Slovákov, zatiaľ ako jediná krajina v Európe.  

Môžem plakať do vankúša, že sa niečo nedá alebo začať kontaktovať ľudí, ktorí môžu zmeniť. A takto sa stalo, že jedna cestovka zo strednej Európy vybojovala podmienky, z ktorých môžu teraz ťažiť ostatní.

Ja to mám tak, že keď všetci idú rovno, prečo by som ja nevyskúšala ísť doľava. Zo zvedavosti, preskúmať, čo tam je.

Keď nikto nechcel ísť do Albánska, ja som zorganizovala prvý charter do Tirany. To bola krajina, ktorú nikto nechcel robiť. A nielen zo Slovenska, nikto z celej Európy.  Vítali nás s červeným kobercom a šampanským. Baví ma otvárať veci a púšťať sa do vôd, do ktorých sa nikto nepustí.

Teraz som došla ale do bodu, kedy pociťujem z toho frustráciu.

V mnohých oblastiach som pootvárala dvere pre druhých, niekedy aj rozrazila hlavou múr a začínam vnímať, že mi chýba uznanie. Alebo skôr v tom systemickom ponímaní, uznanie môjho miesta. Nepotrebujem uznanie ako také, ale skôr byť v tom videná. Som v takom tom veku, kedy sa pýtam a na čo to vlastne všetko robíš?

V cestovnom ruchu bola naplnená moja mužská časť. Väčšina manažérov, majiteľov v CR sú muži, muži sú v exekúcii... So ženou som sa stretla výnimočne.  Ja som sa naučila byť ženou, ktorá používa mužský mozog. To bolo dynamické, to bolo agresívne, to bolo temperamentné.

Napriek tomu, že ma to tešilo, začínala mi chýbať taká určitá neha.

Žena vo mne potrebovala niečo iné. Keď som sa pýtala seba, kedy sa ja cítim žensky? To bolo vtedy, keď som dokázala počúvať. To mi priniesol koučing. Dostala som sa k prvému výcviku a hneď som pochopila: TOTO JE ONO! Urobila som si prvý výcvik, druhý, tretí a vlastne stále som v nejakom výcviku, lebo v tom vidím obrovský zmysel.

Ja som vlastne prepojila tie dva svety.

Viem vniesť dynamickosť do koučingu a zase naopak, moje vyjednávanie sa teraz zmenilo. Môj prístup je iný, viac ženský. Ale nie cez ženské zbrane. Nazývam to „neha“, neviem to inak nazvať.

Pre mňa je dôležité neustále byť v sebapozorovacom móde. Nečakať na nejakú veľkú zmenu, dôležité je neustále updatovať sám seba, refreshovať svoj software neustále. Naučiť sa venovať sám sebe priebežne, priebežne sa pýtať: „ČO JA TERAZ POTREBUJEM?“

Pre mňa je to, že čas, ktorý v živote máme, si mám napĺňať podľa seba. Aktuálne, ako to mám dnes.

Máme s mužom, teraz už aj s deťmi, taký RITUÁL. Už posledných 15 rokov, vždy na konci roka, ideme do toho istého hotela a tam si spolu urobíme revíziu minulého roka. Je to dôležitá prevencia a život je tak stále SVIEŽI.

Keď idem stále v kruhu, kruh ma udusí. Treba vybočiť, aspoň o pár milimetrov, to je šanca vyjsť z kruhu.

Ja mám najväčší strach, že svoj život premárnim, že nebudem užitočná. Veľmi dávno ma zastavila jedna veštica a povedala mi: " JA ŤA VIDÍM AKO MAJÁK, ľudia za Tebou pôjdu."

Ja milujem život, milujem ľudí. LÁSKA je pre mňa absolútnou súčasťou zmeny.

Keď môj muž prechádzal svojou zmenou, hovoril: "Len ma ľúb, ja si všetkým prejdem." Ja tom mám rovnako: "Len ma ľúb a ja si tým prejdem sama." A tiež viem držať priestor pre toho druhého.

Zažila som ťažké veci... Sama bez rodičov, v krajine vo vojne. V novej krajine, u cudzích príbuzných, vyhadzovanie kufrov na ulicu... Naučila som sa počúvať. Jediná istota vždy bola, že JA SOM JA. Tínedžersky vek bol jeden veľký chaos, vojna, vykorenená, bez domova, neprijatá... jediná istota som JA.

Ja som pozorovateľ. Učím sa z príbehov a chýb druhých. A viem, že nech je akokoľvek: VŽDY SI  VIEM DAŤ SLOBODU BYTIA.

Teraz som v období, keď vnímam, že som sama sebe prekážkou. Posledné mesiace to tak cítim. Potrebujem sa narodiť.

Mám takú túžbu, prišiel čas zdieľať a robiť niečo spoločne.

Ja som väčšinu svojho života bola sama za seba a ja a partner. Teraz mám potrebu prepájať sa a spájať. Doma v Trenčíne už dlhšie vediem podporné skupinky „Woman on the road“. A minulý rok som si splnila sen s projektom ne:obyčajná. Fascinuje ma, aké rôzne a neobyčajné príbehy sú, každá ma fascinuje a s radosťou ukazujem svetu koľko dobrého sa môžme od seba navzájom naučiť a koľkému zlému sa môžeme vyvarovať zo skúsenosti iných...

Nejaký čas už rozvíjam systemiku. Inšpiruje ma postoj EMPTY MIDDLE. Prináša mi toľko krásnych momentov, otvorenosť tomu SOM TU a SOM PRIPRAVENÁ NA ČOKOĽVEK.

5/Čo ponúkaš do Be{e}longu? 

Beelong je komunita žien, ktoré som vždy chcela spoznať. Ženy, ktoré majú gule robiť čo chcú, čo ich baví. Keď som prišla na prvý Úľ, pre mňa to bol pocit, že to je ako u mňa doma v obývačke. Napriek tomu, že som tam poznala len dvoch ľudí, tak som cítila vnútornú dôveru.

Chcem byť prínosná v hľadaní autenticity žien. A v prinášaní skúseností z mužského sveta. Sama mám v sebe kombináciu toho mužského a ženského. Chcem viac pracovať ako kouč a skrátka, chcem byť súčasťou transformácie. Cítim ju v kostiach.

6/Čo by si chcela NAOZAJ robiť, keby si mala neobmedzené možnosti? Bez cenzúry!

Chcela by som vytvoriť svet, aby moje tri dcéry a syn, keď budú v dospelom veku, nemuseli odpovedať na tú otázku „keby“... Lebo oni budú v takom svete, v ktorom budú môcť žiť to, čo chcú a nebude ich tam obmedzovať žiadny muž, ideológia, hranice...

7/V čom by ti mohol byť Be{e}long nápomocný?

Na začiatok len toľko, aby som do tohto prostredia mohla patriť, robiť, tvoriť, spájať sa. Spájať sa s múdrymi a intelektuálnymi ženami je splnený sen. Rada by som prepájala ženy v rôznych ďalších projektoch, napr. ne:obyčajná, Lemon coaching...

8/Aký je tvoj ranný rituál? Ktoré prvé 3 veci urobíš po otvorení očí?

1)Pozriem sa, koľko detí zas v noci docupitalo do spálne. Občas sa tam fakt budíme šiesti. A pes.

2) Poviem si oukej, ukáž sa, aký to dnes  budeš deň? A dám si 3 minútovu rannú Havliková apotéka masku – zázrak, verte mi! Užijem Euthyrox na štítnu žľazu, výživu kosti (som po operácii), Q10 a akýsi bylinkový zázrak na vlasy.

3) Capuccino, double shot, extra hot, 300ml

4) Deň môže začať, ako vždy s poznámkou: "Zas mi nevyšlo 5 Tibeťanov !"

9/Ako relaxuješ? Aké máš záľuby a ako si k nim prišla?

Relaxujem nárazovo. Presne tak ako žijem. Rozhodne cestovaním, a to s celou rodinou. Relaxujem v rozhovoroch s Martinom. A s priateľmi. Čítaním. Písaním (do šuflíka). Nič nerobením, celkom neľahká vec, ale naučila som sa.

A potom hokus-pokus aktivitami typu učiť sa jazdiť na koni. Skúšať pochopiť hru na klavír. Učím sa hrať golf a vlastne rôzne iné učenia sa. A ako som k ním prišla? Plním si malé sny priebežne.

10/Prečo si v Be{e}longu?

Verím v silu žien a významu prepájania a spájania. Ako tie včely: Jednotlivo neprežijú, ale v tom spoločnom, sú silné. Chcem byť v prostredí, kde bude fungovať zdravá ženská prajnosť. Prajnosť nie je slovo, ale AKT, ČIN.  Prajnosť je, keď vidím, že je tam potenciál, tak ťa v tom podporím, aby si ho žila.

Ako vidí Anitu spoluzakladateľka Beelongu Janka Bernaťáková:

Sú ľudia, ktorí sa len mihnú a hneď zanechajú silnú stopu. Taká ja Anita. Stretla som ju na koučingovom výcviku, kde jej bolo plno 😊. Sú ľudia, ktorých je plno tak únavne. A sú ľudia, ktorých plno je veľmi výživne. A vy hovoríte ešte, ešte... A ja som chcela ešte, tak som ju zavolala k nám do Beelongu.

Nepoznám Anitu dlho a vlastne ju poznám veľmi málo. Viem už napríklad, že má rada capuccino, double shot, extra hot. To je Anita. Double shot, extra hot. Z nášho rozhovoru som si odniesla extra dávku inšpirácii a niektoré rovno „life changing“.

Hovorila mi o tom, ako to má... Že len dve zdravé ja, môžu vytvoriť zdravý celok. A o to zdravé JA sa musí postarať každý sám. Hovorím si, áno, áno, toto chcem žiť! Niežeby som to predtým nevedela a nevidela, ale popravde som nad tým privierala oči. To je už minulosť. Posadila som si svojho muža a dala vážnu reč. A on pochopil, že to tentokrát myslím vážne a začal na sebe makať. Vďaka, Anita.  

Anita hovorí, že je v Beelongu preto, že sú tu ženy, ktoré majú gule robiť čo ich baví. Vnímam to ako veľké uznanie. Lebo to Anita má gule robiť čo ju baví a žiť ako chce žiť ona. Niekoľkokrát počas rozhovoru som povedala: "Ale veď Ty žiješ budúcnosť!" Anita už žije to, k čomu my smerujeme. K slobode a plnej zodpovednosti za svoje životy, som to len ja a ja, kto o tom rozhoduje ako budem žiť, čo žiť budem, a čo nie.

Kontakty:

tel: 0905/472 955

anita.kardum@gmail.com

FCB

http://www.lemoncoaching.sk

Najlepšie články:

Ne.obycajna:
https://instagram.com/ne.obycajna?utm_medium=copy_link 

Link na podcast Lemon Talks (Anita ho robí pod hlavičkou Rádia Expres) 
https://m.soundcloud.com/radioexpres/sets/lemon-talks
 
Rozhovor a titulka Sme žena
https://zena.sme.sk/c/22191199/utiekla-z-chorvatska-pocas-vojny-slovensko-nam-dalo-priestor-na-novy-zivot.html

Podcast
https://podtail.com/podcast/cesta-za-tastim/-37-anita-kardum-ne-oby-ajna-lemon-coaching-sebapo/
 

Podcast
https://www.levosphere.sk/case-studies/anita-kardum-cestovny-ruch-nie-je-len-dovolenka./
 

Rozhovor
https://www.aktuality.sk/clanok/780566/ako-zvladnut-uzkost-z-pandemie-ked-ti-da-zivot-citrony-sprav-ludom-limonadu-rozhovor/