Som praktická žena so zmyslom pre humor a som rada, keď veci fungujú. Mám rada spokojné živé tvory a mentálny blahobyt. Som všestranná a asi najviac mi ide manažment, komunikácia, kreativita, prekračovanie komfortnej zóny, hľadanie riešení a guláše.

Som veľmi vnímavá, hypersenzitívna. Dnes to už vnímam ako superpower, ale nebolo to tak vždy. Dobre mi je tam, kde je ľudskosť a dobré vzťahy. Viem k tomu prispieť.

Životaschopnosť. Nejako sa vždy z toho vymotám. Vynájdem sa. Ja som taký MacGyver, vždy nájdem riešenie. Som veľmi praktická. 

Som kreatívna. Vždy ma to ťahalo k umelcom. U mňa sa kreativita prejavuje v bežných životných situáciách ako je zveľaďovanie, ale aj varenie. Aby to bolo chutné, jednoduché a pekné.

V Be{e}longu cítim ženskosť, prijatie a podporu. Ponúkam svoju energiu, životaschopnosť a kto bude chcieť aj návody. Zároveň je to pôda na učenie sa od zrelých žien, ktoré majú všeličo profesionálne aj súkromne odžité a sú ochotné to
zdieľať.

Zaujíma ma téma WELL BEINGu, v rámci rodiny a detí. A ako to dostať von a ďalej, do spoločnosti tak, aby to žilo a aby sa nám ľahšie žilo. Hľadám prepojenia a tu je veľa žien, ktoré sa wellbeingu v rôznych formách venujú.

Venujem sa téme rodičovského mentoringu. Chcela by som smerovať ľudí k tomu, aby žili autenticky, v spojení so sebou a nechali tak žiť svoje deti. Často vidíme chyby na tých druhých, stanovujeme diagnózy bez toho, aby sme si nastavili zrkadlo. Je to naša prirodzená ochrana. „Určite musí byť problém niekde inde, len nie vo mne.“ Pritom láskavá konfrontácia s vlastným egom môže priniesť riešenie problémov s deťmi.

Inšpirujem sa Dr. Shefali Tabari, klinickou psychologičkou, ktorá hovorí: „Nikto mi nikdy nepovedal, že vlastne nebudem vychovávať svoje dieťa, ale že si zopakujem všetok môj emocionálny bordel.“

Žila som svoj život nevedome. Usilovne, bojovne a hlavne rýchlo. Náročná na seba a to isté som očakávala od druhých. Išla som životom silou, až sa mi jedného dňa minula. Dávala som si ciele, ktoré sa mi potom neplnili a bola som z toho nespokojná. Bolo to neprimerané voči sebe.

Franz Kafka raz povedal: „Hanbil som sa sám za seba, keď som si uvedomil, že život je kostýmová párty a ja som sa jej zúčastnil so svojou pravou tvárou.“

Tento citát asi najviac vystihuje to, že to ako žijeme je naša voľba, taký náš kostým. Nevedela som požiadať o pomoc, nepripustila som, že to nezvládnem. Prišli zdravotné problémy a rodinné udalosti, ktoré mi ukázali, čo to ja vlastne žijem.
Nevládala som už fyzicky. Nikdy som si nepripúšťala, že ja a moje telo nemusí fungovať na 100% . Riešila som to „externými“ podpornými prostriedkami, ale tie nefungovali.

Keď sa mi narodil syn, zmenilo to v mojom materstve veľa. Škôlku som otvorila vlastne kvôli synovi, pretože to bolo dieťa so špeciálnymi potrebami. Nadané dieťa, nemohla som ho dať do štandardnej škôlky. Považujem za dôležité NASLEDOVAŤ POTREBY DETÍ, NIE NAŠE.

Rozdávala som sa, robila za druhých. Papiere počkajú, deti nie. Cez koučing som našla silu v sebe, začala som sa viac pozerať na seba.

Vo vzťahoch som mala chybné presvedčenia o láske. Esther Perel hovorí: „Chceš love story alebo life story?“ Som vďačná za to, že si to už uvedomujem. Začala som hľadať tú kľúčovú dierku, cez ktorú to začnem vidieť a potom kľúč k nej. Prišlo mi to cez uvedomenie, že je to o prijatí seba, a že je úplne v poriadku ísť pomaly. Kúsok po
kúsku. Netlačiť na seba.

Som koučka a je to výsledok môjho osobného procesu. Dáva mi zmysel podporovať ľudí v ich raste, či sú rodičia alebo nie. Sme súčasťou niečoho a je fajn, keď v tom vieme fungovať a cítime sa dobre. To je živnou pôdou pre náš rast, tvorivosť
a pohodu. Ak nám niečo prekáža, nefunguje a chceli by sme to zmeniť, sme na polceste. Niekedy máme všetko a predsa je niečo, čo nás brzdí v rozlete. Som sprievodcom, aj fanúšikom v hľadaní spokojnosti so sebou, aj okolím. Verím totiž, že
aj ľudia sa dajú opraviť, nie iba práčky.

Rodičovský mentoring ma napĺňa pretože nikto z nás sa nerodí profesionálnym rodičom. Je veľa spôsobov ako byť dobrým rodičom a hoci jedinečný návod nemám, viem rodičov nasmerovať v jednotlivých výchovných oblastiach tak, aby mali s deťmi funkčný vzťah. Pretože deti raz vyrastú, ale náš vzťah, ktorý sme roky budovali zostane.

Chcela by som vynájsť instantný prášok dobra. Neviem riešiť všetky problémy sveta, ale môžem robiť malé veci. V spolupatričnosti, vzájomnosti a wellbeingu vidím budúcnosť, tam ma ťahá. Verím v silu sveta a života, ale ak môžem sama prispieť k jeho ľahkosti, urobím to.

Fascinujú ma ženy, ktoré lámu predsudky -->

Škôlky, ktoré rešpektujú deti -->

Poslúchal si? -->

Som učiteľka, čo môžem urobiť lepšie? -->

Mama príde alebo 10 krokov k správnemu vstupu do škôlky -->