1/ Janka, ako by si sama seba opísala ? 

V skratke perfekcionistka (liečim sa :-)) s pozitívnym myslením, ktorá má rada harmóniu. Mám silnú potrebu ľuďom pomáhať a robiť im život ľahší, lepší, krajší. Hľadám súvislosti v zdanlivých nesúvislostiach, ktoré sú niekedy komplikované a navonok neviditeľné, no ja ich akosi vidím a chápem. Niekedy sa mi zdá, že viem až zbytočne veľa. Môj exmanžel to občas skomentoval, že som mala byť policajtka.

Podľa Gallupa mám na prvom mieste talent strategický. Vidím, cítim veci dopredu, a aj keď ich neviem celkom jasne pomenovať alebo uchopiť, vidím, čo sa dá a môže urobiť.

Mám v sebe empatiu, pochopenie ľudí a ich správania. Viem si predstaviť, čo všetko za správaním ľudí môže byť. Niekedy sú veci, ktoré človek povie alebo urobí, až neuveriteľné. Ale tým, že som si v mojom doterajšom živote zažila veľa neštandardných vecí, dokážem ľudí pochopiť, viem sa na nich nacítiť.

Tiež mám silnú zodpovednosť. Keď niečo sľúbim, tak to urobím, aj keď to niekedy môže ísť proti mne samotnej.

Veľmi dlho som žila v tvrdom korporátnom svete so silnou mužskou energiou. Nie vždy mi to bolo príjemné a pre mňa ľahké a kládla som si otázku, prečo? Moja priateľka Mária Korčeková hovorila, že som bola medzi tými mužmi ako taká víla, ktorá tam má vnášať ženskosť.

2/ Čím momentálne žiješ?

Zobrala som si sabbatical, a teraz žijem oddychom, spoznávaním samej seba. A sebaprijatím takej akou som. Je to pre mňa nové a silné, dovoliť si len byť a skutočne oddychovať. Predtým som to nepoznala, lepšie povedané, nedovolila som si to! Už len naučiť sa jesť bez toho, aby som pozerala do počítača, mobilu. Teraz sedím na balkóne len tak, nerozmýšľam a ticho jem. Dva mesiace mi trvalo, pokiaľ som si povedala, že toto môžem bez výčitiek. Vždy som veľa pracovala, v jednej etape svojho života som sa starala o 4 deti, a teraz vidím, že to nebola sranda. Teraz je to zábava.

Viem, že je čas posunúť sa ďalej a ísť v ústrety niečomu novému, pre mňa neprebádanému. Cítim, že som na konci jednej cesty (tej manažérskej), ale ešte som nevykročila na novú. Zatiaľ to nemá konkrétnu podobu. Verím, že keď zatvorím jedny dvere, otvoria sa nové.

3/ Aký je tvoj osobný príbeh transformácie? 

Vždy som bola hlboký introvert. Vyrastala som medzi chlapcami, môj brat bol predo mnou vždy uprednostňovaný. Také to typické – musela som sa oňho starať, mať samé jednotky, ale mala som byť stále ešte lepšia. Do výbavy som asi preto dostala silu, potrebu všetko robiť nie na 100%, ale aspoň na 200%, a svojím spôsobom aj vzdorovitosť. Napriek tomu, že mi rodičia nalinkovali život, postavila som sa im. V 14tich rokoch som odišla z domu a študovala chémiu. Chcela som byť druhá Mária Curie Sklodowská, ale život to zariadil ináč.

Zo zdravotných dôvodov som v 20-tke zmenila kariéru a nakoniec vyštudovala andragoniku. Väčšinu môjho pracovného života som pracovala na manažérskych pozíciách v HR. Nikdy som nechcela robiť manažérku, ale ako sa hovorí „Nikdy nehovor nikdy“. Na jednej strane sa možno aj moje ego tešilo, že mohlo nastavovať a ovplyvňovať veci, a hlavne pomáhať ľudom rásť, rozvíjať sa usmerňovať ich v ich kariére.

Vďaka mojej empatii a tomu, čo sa mi dialo doma, som mala pre ľudí veľké pochopenie. Veľa ľudí, ktorých som mala v tíme, sa dostalo dosť ďaleko a povedalo mi, že aj vďaka mne, že som ich posúvala. Vtedy som cítila obrovskú radosť a zmysel toho, čo robím. No na druhej strane ma tento tvrdý korporátny a najmä mužský svet tak trochu „valcoval“.

Keď sa spätne na to pozriem, už si uznám, že môj pracovný aj súkromný život bol náročný, taká divoká jazda. Niekedy si poviem: „Toto som fakt zažila?“ Zároveň to všetko bolo veľmi obohacujúce, získala som veľa skúseností a veľa som sa naučila. Som vďačná za to všetko. Čo ma držalo pri živote bolo, že som každé ráno vstávala o pol piatej, aby som mohla hodinu cvičiť a pol hodinu meditovať. Ak by som toto vtedy nerobila, asi by som sa zrútila. V 45 rokoch som začala cvičiť jogu. Doteraz cvičím, najmä čhi-kung a meditujem.

Mám 60 rokov a tak mi prichádza, že sa uzatvára slučka. Keď som bola 6 ročná, mala som svoj svet. Bola som nútená z toho sveta vyjsť niekde von a robiť to, čo nie vždy bolo v súlade so mnou. Teraz sa k tej 6 ročnej vraciam späť. Zobrala som si  voľno a vraciam sa do svojho sveta, ktorý ma robí šťastnou, pokojnou, kde si môžem dovoliť veci, ktoré som niekde pred tým zabudla a stratila. Učila som druhých, aby mali work-life balance, a obuvníkova dcéra chodila bosá.

4/Čím sa zaoberáš profesionálne?

Celý môj pracovný život sa spája s HR. Veľkú čas mojej kariéry som riadila celé útvary HR - recruiting, mzdy a odmeňovanie, rozvoj a riadenie výkonnosti zamestnancov, vyjednávanie s odbormi..... Popri tom som prispievala do novín i časopisov a prednášala na odborných konferenciách. Srdcom som „vzdelávač“, ktorý má radosť z toho, že sa ľudia rozvíjajú. A to ma vždy z oblasti HR najviac bavilo.

Absolvovala som výcviky individuálneho a tímového koučingu, NLP (neurolingvistického programovania), terapie One Brain, základy konštelácií a rôzne manažérske školenia. Všetko to, čo som sa naučila, nielen vo svojom bohatom pracovnom, ale i v súkromnom živote, by som chcela zužitkovať aj mimo formálneho korporátneho HR.

Zároveň si hovorím: „Prečo neskúsiť niečo iné, ako len HR? Aj keď mám už vyšší vek, stále mám ešte kopec rokov pred sebou!“

5/ Prečo si v Beelongu? 

Pritiahla má asi tá ženskosť, ktorej som predtým tak trochu bránila. Vždy som sa pohybovala v mužskom svete, vyrastala som medzi chalanmi, od malička som si s nimi viac rozumela. Hovorili jasne, bez „omáčok“ . Mám aj kamarátky, no môj najlepší kamarát je muž. Možno som len správne ženy nestretla, možno som mala v sebe bariéru alebo predsudok, zlú skúsenosť. Zuzka mi poslala pozvánku do Beelongu už pred viac ako rokom, ale vtedy som to ešte tak necítila, aby som sa pridala. Nevedela som si seba predstaviť byť dobrovoľne v čisto ženskej spoločnosti.

Medzitým som však „pracovala“ na vybalansovaní mužského a ženského princípu v sebe. A teraz, keď som zostala doma, som si povedala, že nemusím seba riešiť len sama. Možno ženy naozaj potrebujem k tomu, ako nájsť svoju novú cestu.

A čo ponúkam?

Všetko to, čo som sa zatiaľ naučila, v súkromnom aj pracovnom živote. Nemá to ešte konkrétne kontúry, či to bude koučing, poradenstvo alebo iná forma. Nemyslím, že som ako taká vedma, ktorá vie každému pomôcť. Verím, že sa moja cesta stretne a prepojí s tými, ktorým môžem byť užitočná. Stačí byť sprievodkyňou na určitej etape ich cesty.  

6/ Čo by si chcela NAOZAJ robiť, keby si mala neobmedzené možnosti?

Teraz asi len tak sedieť pri mori alebo na záhradke pri lese. Čítať si alebo písať si, pozorovať múdrosť prírody a byť len tak, vo svojom vnútri. Potrebovala by som k tomu aj nejakú aktivitu, byť užitočná. Byť nápomocná ľuďom, posúvať ich, poradiť, zdieľať skúsenosti. A je jedno, akým spôsobom. Hlavne už chcem robiť to, čo teší moju dušu, srdce, myseľ aj telo. Lebo keď je duša spokojná a v pohode, tak je aj telo. Zároveň chcem, aby so mnou bolo spokojné aj moje okolie. Ja mám proste rada tých mojich okolo. To je pre mňa ideál, harmónia a balans vo všetkom.