Janka Bernaťáková (48)

Tá, čo prebúdza k životu – ľudí,  potenciál, projekty...

jana@beelong.sk, 0908 789 029, www.koruacademia.sk, Linked IN

Tandemistka a svetluška v rámci iniciatívy Reinventing yourself - Znovuobjav seba

Prečo si tandemistkou v rámci iniciatívy Reinventing yourself - Znovuobjav seba?

Venujem sa zmenám, profesionálne aj v osobnej rovine. Na svojej vlastnej ceste zmeny som mala šťastie na množstvo ľudí, ktorí mi pomohli, podporili ma, nasmerovali, ušetrili zbytočných chýb. Chcem to posúvať ďalej.

V ktorých oblastiach vieš iné ženy podporiť?

V čom som naozaj vyznám sú princípy zmeny, čo robiť, aj čo nerobiť, aby sa zmena podarila. Či už ide o zmenu biznisovú, pracovnú / kariérnu alebo zmenu osobnú / transformačnú. Viem vás v tom zorientovať a nájsť niečo, o čo sa v tom viete oprieť.

Aký je spôsob tvojej práce?

Rada prepájam a spájam nielen ľudí, ale aj rôzne prístupy. Okrem change facilitácie som aj systemický kouč, pracujem s Enneagramom a aj MBTI (typológie osobností). A to všetko rada mixujem tak, aby to pomohlo tomu, čo v tej chvíli treba podporiť. 

Čím momentálne žiješ?

Zmenou a spoluprácou.  Rada spájam a prepájam ľudí, individuálne či biznisovo, aby sme tak mohli spolu povyrásť.  Túto moju potrebu naplno realizujem pri budovaní a rozvíjaní Beelong platformy. Týmto žijem, toto milujem.

Aktuálne najčastejšie hovorím o iniciatíve Reinventing Yourself / Znovuobjav seba a o tom, ako zmysluplne a prospešne prejsť cez obdobie krízy stredného veku.

Aký je tvoj osobný príbeh transformácie?

Som z Oravy, žijem v Bratislave, 15 rokov som žila v Banskej Bystrici. Som v princípe racionálny typ, ale odjakživa mám v sebe niečo ako vnútorný kompas, hlas, ktorý ma spoľahlivo viedol celým životom.

Na SŠ som chodila do Martina, na priemyslovku, zariadenia silnoprúdovej elektrotechniky. Bol to omyl. Pochopila som to hneď v prvom ročníku, nevedela som však, čo iné by som mala chcieť.  Bol socík, jedna možnosť horšia ako druhá. Maturovala som rok po revolúcii, hneď po maturite som hodila všetky zošity do pece a prihlásila sa na sociálno-právnu nadstavbu. Tam som objavila ekonomiku, právo, psychológiu a témy, ktoré ma bavili.

Zamestnala som sa v nemocnici, dúfajúc, že tam nájdem uplatnenie ako sociálny pracovník. Jeden klient mi povedal, že som ľudomil. Má pravdu, mám rada ľudí a mám potrebu im pomáhať. Mám v sebe aj kus záchranárky. Dnes ale už viem, že kde je zachranár tam je aj obeť a zo záchranára sa ľahko môže stať pacháteľ. Dávam si na to pozor a záchranára v sebe som transformovala na kouča/mentora. Vytvorím priestor, ponúknem podporu, nepreberám však už zodpovednosť, ktorá mi nepatrí. Kým so to pochopila, narobila som zopár bolestivých chýb.  

Na moje šťastie v nemocnici o mňa nestáli, tak som skúsila ekonomiku. Zamestnala som sa ako sekretárka na ekonomickej fakulte, na katedru sme dostávali TREND, ktorý v tom čase začal vychádzať. Práce bolo málo, času veľa a tak som každý TREND prečítala od prvej do poslednej strany. Zrazu som objavila svet, ktorému som prirodzene rozumela, bez toho, aby som sa o tom vôbec niekedy učila. Na VŠ ekonomickú som išla až vtedy, keď som vedela, že týmto smerom chcem ísť.

Na katedre boli skvelí ľudia. Chodili si ku mne vypiť kávičku, vyrozprávať sa. Hovorili mi, Janka, vás je tu škoda, neostávajte tu. Ja som tam pôvodne ostať, bolo mi s nimi dobre. Aj keď plat bol tak mizerný, že ma musela dotovať sestra. Veľmi im vďačím za to, že ma s láskou odtiaľ posielali preč.

Prišiel mi nápad, silný, veľmi vytrvalý, že ja mám ísť pracovať do banky. Nemala som ani tušenia, čo sa v banke robí a čo by som tam mala robiť ja. Ľudia sa ma pýtali, či tam mám nejakú protekciu. Nemala. Pýtali sa ma, či viem čo sa tam robí. Nevedela. Mala som však utkvelú predstavu, že ja mám robiť v banke.

Vzala som Zlaté stránky a napísala všetkým bankám, ktoré som našla v zozname. Bolo ich tuším 12-13. Ako prvá sa ozvala Tatrabanka, v BB mali novootvorenú pobočku a rozširovali tím. Ja som ani nevedela, že taká banka existuje. Išla som na pohovor a ostala tam 20 rokov. Nastúpila som do TB v čase, kedy povedané dnešnou rečou to bol startup. Banka začala na zelenej lúke, od nuly. To bolo na tom to dobré.  A ako rástla banka, rástla som aj ja.

Tatrabanka bola od začiatku veľmi progresívna a dynamická banka, všetko sa budovalo od piky a toto bol môj svet. Tu som sa mohla realizovať a rásť.  Nikdy som sa nedefinovala ako bankár. Našla som sa v práci s ľuďmi, v budovaní systémov a zlepšovaní procesov.

Vždy som mala v sebe silný cit pre povinnosť a zodpovednosť, až príliš veľký. Zároveň som sociálny typ, cítim zodpovednosť za celok, za celý tím, záleží mi na to, aby to spolu dobre fungovalo. A tak prirodzene som sa veľmi rýchlo ocitla v manažérskych roliach. Manažovala som tímy od 6 do 200 ľudí. Časom som prešla z pobočkovej siete na centrálu, z retailu do operations. Z pokladníka som sa postupne prepracovala na riaditeľku odboru.

Po 20 tich rokoch som si povedala, že stačilo a že druhú polovicu života si chcem zariadiť inak.

Rozhodnutie odísť nebolo vôbec ľahké. Bolo to ako rozvod. Želaný, vedomý, bez drám a konfliktov, ale predsa len odchod od niečoho, čo ma tak dlho definovalo. Cítila som rešpekt k tomu čo bolo, že nemôžem predsa len tak zahodiť 20 rokov svojho života.  A zároveň som silno cítila, že toto už nie je moje miesto, že ak tu ostanem, som v pasci.

Cítila som, že zmenu musím urobiť teraz (mala som čerstvých 40 😊 a že ak ju neurobím teraz, nebudem mať neskôr odvahu začať odznova. Taký bol môj plán, vytvoriť si úplne novú cestu a objaviť niečo ako svoju misiu, niečo, čo ma opäť povedie životom, 20 rokov, a možno aj dlhšie, až na dôchodok.

Chcelo to veľa ujasňovania. Čo to vlastne chcem? Odkiaľ sa berie tá nespokojnosť? Prvá a zásadná odpoveď prišla cez knihu „Od ambícii k zmyslu“. Podala mi ju moja biznis mentorka, v tom čase už kamarátka, ako ma počúvala, v akých frustráciách a úvahách sa točím. Prečítala som si ju celú, ale v tej chvíli som porozumela len prvej tretine. To bolo presne to, čomu som rozumieť aj mala.

Uľavilo sa mi a začala som konať. Konať znamená, že som začala upratovať v sebe. Enneagram, konštelácie, systemika, rozvojové semináre. Odišla som až v momente, keď som mala jasno v tom, že neodchádzam kvôli pocitom frustrácie, únavy, vyčerpania, ale s plným vedomím, že „ďakujem, stačilo“ a idem tvoriť nový život.

Vzala som si ročný sabatical a začala som sa zoznamovať so svetom. Rozprávala som sa s ľuďmi, hovorila im o mojom zámere a nechala sa viesť životom. Začala som hovoriť životu „áno“. To áno znamená, že je to menej o plánoch a akčných krokoch, oveľa viac je to pozornom vnímaní a preskúmavaní cesty, ktorou ma život vedie.

Na tejto ceste sa toho udialo veľmi veľa. Celý nový život. Otvorili sa mi úplne nové možnosti, objavovala som svet za horizontom. Stretávala som ľudí, ktorí ma nasmerovali, podali pomocnú ruku, podali tú správnu knihu, otvorili dvere, podporili, dodali odvahu, potiahli a aj zastavili, ak bolo treba.

Keď sa obzriem späť, vyzerá to ako cesta opilca z krčmy domov. Krok vpred, dva kroky vzad, doľava, vpravo, občas slepá ulička. Učila som sa však pozorne vnímať, čo mi to ukazuje a kam ma to vedie. Ak som cítila, že tu ma to nepúšťa, pustila so to aj ja. Niekedy to išlo rýchlo, inokedy som sa v tom dlho motala. Ak som vnímala, že ma to vedie inam ako som chcela, išla som za tým, však poďme to preskúmať.

Chcela som napríklad preraziť s Enneagramom na Slovensko. Chodila som do Prahy na tréningy a v nadšení, že aký úžasný nástroj sebapoznania to je, som začala organizovať semináre. Bolo to fajn, ale nešlo to tak ako som chcela. Stále sa to na niečom zadŕhavalo. Dnes už vidím, že to malo úplne iný zmysel. Ja som sa cez to veľmi veľa naučila sama o sebe a vďaka Enneagramu som stretla ľudí, ktorí mi otvorili dvere, o ktorých som ani netušila, že sú. A tiež veľa spriaznených duší, nových priateľov a súputníkov na ceste.   

Mnohými takýmito pokusmi, experimentovaním, sa postupne vykryštalizovala moja cesta.  Naučila som sa veľkej dôvere v proces a zámer. Ide o to nepriečiť sa sama sebe,ako hovorí moja kamarátka,  a ani to neznásilňovať.  Nepotrebujeme plány ani akčné kroky. Iba pozorne vnímať čo sa nám ukazuje a kam nás to vedie. To je ten magic.

Dnes pôsobím ako change facilitátor, tímový a systemický kouč, pôsobím v biznis aj neziskovom sektore. Spoluzakladala som a spolutvorím Beelong community & network, čo je práve to, k čomu som celý čas (ale úplne nevedome) smerovala.  

Čím sa zaoberáš profesionálne?

Zmenám sa venujem takmer celý dospelý život. Som change facilitátor, lektor a mentor pre témy zmeny. Podporujem ľudí, tímy aj organizácie v procese zmeny a pomáham uvoľniť tlak zo zmeny.

Som aj systemický kouč, pomáham odhaľovať skryté súvislosti, baví má objavovať korene problému, vidieť nevidené, uvoľňovať vzorce a presvedčenia, ktoré nám bránia v zmene.

Čo by si chcela NAOZAJ robiť, keby si mala neobmedzené možnosti?

Vždy som hovorila, že môj vysnívaný job by bolo prepájať a spájať ľudí, spojiť správnych ľudí, nájsť k potrebe riešenie. Nie pre peniaze, ale pre tú číru radosť zo správneho spojenia.

Som dobrý pozorovateľ, všímam si čo si iní nevšimnú, ukazujem skryté súvislosti a pomáham objavovať skrytý potenciál.

Vždy som túžila, aby som toto všetko mohla naplno používať v mojej práci. A to si mi splnilo v Beelongu, ktorý sme so Zuzkou Gergeľovou začali vytvárať pred 2 rokmi. Žijem svoj sen, cesta k nemu bola kľukatá, ale bola to práve tá moja transformačná cesta.

Kontakty:

jana@beelong.sk, tel. 0908 789 029

https://www.linkedin.com/in/janka-bernaťáková-7a8b4289

www.koruacademia.sk

Viac o mne:

Forbes Expresso HR: Kríza stredného veku sa týka takmer tretiny populácie Slovenska

Časopis Manažer:  Vzory, ktoré inšpirujú