Ako vznikli prvé dotykové plochy Be{e}longu?

Keď ma Lenka oslovila s tým, že by ma rada prepojila s niekým, kto chce vytvárať ženský coworking a prepájať ženy, prvá moja myšlienka bola, že „fúha, úha, to znie ako ženský klub, nič pre mňa.“ 😊

Nezamietla som to ihneď len preto, že Lenku poznám ako človeka, ktorý má výnimočný dar prepojiť a spojiť ľudí z rôznych svetov.

Išla som na stretnutie s neznámou ženou, aby som zistila, že ja Zuzku už trochu poznám. Vtipné je, že práve zo ženských seminárov u Márie Korčekovej, kde som ja začala obnovovať spojenie sama so sebou. 

Tieto dve výnimočné ženy vytvorili dotykové plochy, ktoré nás spojili.

V lete 2019, pri vínku na farewell party pre Lenku, mi Zuzka prvý krát porozprávala svoj sen o Be{e}longu. 

Hneď ma mala. 

Pretože popísala niečo, čo by som ja sama veľmi chcela a potrebovala už pred piatimi rokmi.

Bolo by skvelé mať taký Beelong v čase, keď som po 20 rokoch odišla z Tatrabanky, pustila všetko čo som dovtedy vytvorila a vykročila do úúúúplného neznáma.

Bolo to ako rozvod. Želaný a predsa ťažký. Nevedela som čo chcem, vedela som len, že to urobiť musím.   

Keď človek vstupuje do zmeny ako táto, opúšťa niečo čo dobre pozná a vstupuje do niečoho, kde nepozná NIČ.

Toto obdobie je veľmi kritické a veľa zmien na tom stroskotá. Je tu veľa neznámeho, neistého, je tu celá kopa pochybností, nevydarené pokusy. Je tu veľká  zraniteľnosť.

Človek už nepatrí tam, odkiaľ odišiel. Nepatrí ale ani nikde inde.   

Ja som pozorovateľ, všímam si a učím sa z toho čo vidím. Videla som unáhlenie, ktoré urobili iní, kamikadze skoky a škody, ktoré tým napáchali sebe aj druhým. Preto som si dala rok na nezáväzné experimentovanie, skúšanie a hľadanie.

Chcela som sa zoznámiť so svetom, zistiť aké iné možnosti tu sú a kde je moje miesto. V čom sa budem cítiť naozaj dobre. Čo mi bude dávať zmysel.

V tom čase som obiehala coworkingy v Bratislave, chodila na eventy, tu aj v Prahe, networkovala, ale bolo to také nejaké o ničom. 

Šťastnou zhodou okolností mi prišiel do života Pontis. Nadácia Pontis. Do Pontisu som sa prihlásila na referenciu, ako dobrovoľník. Že, haló, ja som nejaká Jana, mám sabatical a chcem pre vás dobrovoľníčiť.

Na to som sa stretla s Lenkou a jej kolegami a oni mi hovoria, že to je super, že tu si, lebo my teraz prechádzame mnohými zmenami a potrebujeme niekoho s Tvojimi skúsenosťami.

Išla som tam s tým, že idem možno lavičky natierať a namiesto toho som začala fungovať ako expertný dobrovoľník. A vďaka tomuto spojeniu som našla veľmi veľa. Ja som tam vlastne našla BEELONG.

V tom čase som si to úplne neuvedomovala, až s odstupom času. Keď som videla ako iní ľudia, ktorí sa pokúšali o podobnú zmenu, nakoniec skončili tam kde začali. Alebo len vymenili „modrú“ za „oranžovú“, „Frantu kerý chlastá za Tondu kerý pije“. 
————————————   
V Pontise som našla miesto, kde som mohla patriť v období keď som nepatrila nikde. Od prvého dňa ma prijali medzi seba s absolútnou samozrejmosťou.. „Ahoj, vitaj, si naša“. 

Našla som ľudí, ktorí ma inšpirovali a posúvali už len tým akí boli, ako zmýšľali a konali. 

Našla som miesto, ktoré mi otvorilo možnosti a spojenia, o ktorých som netušila že sú. Úplne nové obzory. 

Našla som tam cestu k tomu čo robím dnes.

Našla som tam aj Luciu Schweizer (lepšie povedané ona mňa), ktorá sa pre mňa do dnes záhadným spôsobom stala mojím veľkým podporovateľom a fanúšikom. Bez váhania sa dala namotať na akýkoľvek môj experiment a pomohla mi tak budovať dôveru v to čo chcem. 

Toto je pre mňa Be{e}long. 

Preto, keď mi Zuzka začala hovoriť o tom, čo chce vytvoriť som hneď povedala ÁNO. Áno, toto chcem, toto mi dáva zmysel, tohto chcem byť súčasťou. 

Ja som ten svoj Be{e}long našla šťastným riadením osudu. 

So Zuzkou chceme vytvárať priestor, ktorý bude Be{e}longom každému, kto to k svojmu životu potrebuje. Na čas, či na dlho.

Ak si praješ dostávať informácie o našich webinároch, networkingu, mentoringu či iných aktivitách Beelongu, prihlás sa na odber newslettra tu.