V našej komunite sa dejú zaujímavé veci.
Ak chceš od nás dostávať pravidelný newsletter, prihlás sa na odber tu -->
Kľúčová otázka dnešnej uponáhľanej doby ale je, či si doprajeme čas na reflexiu nad tým dobrým a príjemným, ale aj zlým a náročným. Či vyvodíme z toho pre seba napríklad odpovede, kto som, na čom mi záleží, v čom je môj potenciál, sila, talent? Čo je dôvod môjho bytia tu a teraz! Pomáha nám práve akási analýza zažitého. V nasledujúcich riadkoch sa spolu s vami pozriem na krátky výlet do minulosti v hlavnej roli s mojím mladším ja. V sebareflexii je lepšie nebyť sám, rada budem aj vám držať priestor pri objavovaní samého seba. Verím, že spolu nájdeme potrebné odpovede aj na to, ako si nájsť čas pre seba…
Ešte počas rokov strávených v laviciach základnej školy som sa zhrozila pri vypočutí si výroku na moju adresu: „veď zmena je život!“. Skutočne ma to vykoľajilo. Tieto slová sa mi non-stop točili v hlave. Výrok mi povedala spolužiačka, keď zistila, že chalan, ktorý sa páčil mne, mal záujem o ňu. Tak uznajte, to sa nedá len tak prekonať! Netušila som, prečo sa mi tieto obyčajné slová na tak dlhú dobu a vcelku hlboko vryli do pamäti. Dnes to už konečne dáva zmysel, veď posledné roky podporujem ľudí v zmene!
Na jednej strane jednotkárka triedy, na strane druhej bitkárka bojujúca a tvrdo presadzujúca spravodlivosť, rovnaké šance, obhajobu ukrivdených, vylúčených, či pomáhajúca slabším. Pamätáte si niekto na buchnáty po hlave ťažkým zemepisným atlasom socialistickej éry od chalanov? Alebo nalievanie vody na vlasy a krk triednou krhlou? Dnes si toto moje nastavenie spájam s hodnotami, ktorými vnútorne žijem ale aj talentami, ktoré som si dlho na sebe nevšímala.
Ak nestačili slová, či jasné správy, používala som aj iné metodiky. Vybavila som si účty ručne – stručne aj u toho najobávanejšieho chalana celej školy, obrusovala jeho správanie a delikty v kolektíve, pomohla niektorým zlepšiť si známky z matiky, a niekedy aj „motivovala poškodeného“ o bitke pre istotu pomlčať pred učiteľkou. Matiku som doučovala pred tabuľou veľmi rada, ale škripot kriedy po tabuli mi dobre nerobil. Učiteľ sa na mňa vedel pekne nahnevať, keď som mu povedala, že na nej má vo výpočte chybu. Moje slová boli a občas stále ešte vedia byť štipľavé. Aj v mojich 42 rokoch odvážne pomenujem dianie, ak ho vnímam sa nesprávne, či nespravodlivé.
Za iných okolností obhajkyňa právd či detských poloprávd, keď bolo potrebné zastať si kamošky, vypýtať ich od rodičov zo zaracha alebo postaviť sa v konfrontácii dospelákom zoči-voči. Aj takáto som bola a občas stále som. Odvážna. Dnes už viem, že za tým je ten môj „includer“ talent podľa Gallup-a. Aby nikto nebol vylúčený, resp. každý bol vzatý do úvahy názorom, potrebami, pocitmi. Alebo aby do projektu, či skupiny boli prizvaní správni ľudia. V kombinácii s mojim emaptickým talentom však v niektorých situáciách doslova trpím aj za ostatných, keď vnímam, čo sa deje na pozadí.
Som to ja. Navonok neprístupná, ale ochotne počúvajúca aj medzi riadkami, hľadajúca prepojenia a nápomocná. Zvedavá, keď sa rozprávali dospeláci. Väčšinou pozorujúca a tichá, ale keď už, tak až príliš priama. Nedávno som si o sebe prečítala aj to, že ma spolužiaci považovali za lídra už v školských laviciach. Toto som si vtedy neuvedomovala, ale lepšie chápem rôznym konfliktom, ktoré sa diali a aj vzniku koalícií a opozícií medzi našou 8.C s áčkou a béčkou. Je to pravda, riadiť viem. Organizovať, plánovať, dolaďovať, prepájať a pripájať ľudí, vnímať, čo je vizionársky potrebné. Mám to krvi! Len sa mi zdá, že okolnosťami života sa mi táto zručnosť trošku v kontexte biznisu zaprášila. Podáte mi niekto prachovku, prosím?
Usilovná a aktivujúca okolie a na druhej strane učiaca sa v polohe ležmo na gauči s knihou v ruke otočenou naopak. „Len sa uč! Nech sa máš v živote lepšie ako ja!“ počúvala som často. A dnes práve na gauči vybrainstormujem inovatívne stratégie pre klientov, odvážne kroky pre zmenu, skoordinujem väčšie podujatia, či vytváram nové a nové prototypy.
Vnútorne opustená a pritom obklopená teplom a láskou. Počas štúdia na Ekonomickej Univerzite v Bratislave som sa dostala na ročný študijný pobyt do francúzskeho Grenoblu. O konkurze a štipendiu sa dozvedám na poslednú minútu asi deň pred termínom podania formalít. A oni ma vybrali! Chápate to? Navyše asi mesiac pred odchodom na pobyt sa u nás doma objaví francúzsky hovoriaca rodina. Nikdy predtým som o nich nepočula. Vraj prišli hľadať svoje korene. A viete, čo zisťujem? Že bývajú iba 15 km od mojej univerzity, kam v septembri cestujem. Náhoda? Asi nie. V každom prípade pre mňa opora, veľká pomoc a zázemie! Systemika rodinných konštelácií mi niečo vracia. Super darček! Ďakujem zákonom života.
Čo z tohto úseku životného príbehu vyplýva? Pre mňa niekoľko aha momentov. O tom kto som, aké sú hodnoty, presvedčenia, limity, prevzaté vzorce správania, talenty a mnoho ďalšieho. A pre vás? Neviete? Napíšte mi. Pomenujeme to, čo potrebujete, aby sme sa všetci posúvali do lepšej novej reality. Ale predtým idem ešte premýšľať nad tým, čo by mi odkázalo moje mladšie ja teraz. A čo by povedalo to vaše mladšie ja vám? Zachytili ste nejaký odkaz pre seba? Ďakujem.
Tento článok vznikol v rámci iniciatívy iniciatívy Reinventing yourself / Znovuobjav seba, ktorej cieľom je otvorene hovoriť o období osobnej transformácie, nazývanej aj krízou stredného veku a poskytnúť v procese životnej (a/aj kariérnej zmeny) podporu, zdieľanie, orientáciu a vzdelávanie pre jednotlivcov aj firmy.
Ak si prajete dostávať informácie o našich webinároch, networkingu, mentoringu či iných aktivitách, prihláste sa na odber newslettra tu.
Autor: Henrieta Hudecová