Ako robiť správne rozhodnutia v živote?

Vraj žijeme v poli neobmedzených možností. Je to naozaj tak? Čo máme spoločné s mladšou generáciou? Ako prekonať paralýzu z rozhodovania a ako robiť správne rozhodnutia v živote?

Nedávno som mala krátky, no veľmi obohacujúci rozhovor s dvoma mužmi, odo mňa mladšími o 20 rokov. „Mohla by som im byť matka,“ napadlo mi prvé. Lenže táto dynamika tu neprebehla. Skôr sa to ponášalo na dobrodružný výlet do nádhernej, predtým neprebádanej krajiny, ktorú budem nazývať pole. Som zaň veľmi vďačná. Mladí muži boli bystrí, divokí (v tom pozitívnom slova zmysle), úprimní a dosť napojení. To ma príjemne prekvapilo. Spomenula som si na náš rozhovor, keď som sa pripravovala spracovať tému dnešného článku, ktorá sa v hlavnom bode zameria na otázku : Ako prekonať paralýzu z rozhodovania a ako robiť správne rozhodnutia v živote…

Pole prepážok v hlave pri rozhodovaní v živote

Hovorila som im o našej iniciatíve Reinventing Yourself. O tom, čo „riešia“ ženy okolo 40, v období, ktoré sa (podľa mňa nesprávne) nazýva krízou stredného veku. Teda aj ja. O tom, že sa hľadáme. Že už chceme robiť len veci, ktoré nám dávajú zmysel, kde vieme dať zo seba to najlepšie, do ktorých sa môžeme hlboko vložiť. Túžba je silná, no často nenaplnená. Cítime, že to staré už nechceme, no nevieme, čo to je to nové. Ak keď už na to prídeme, často si to nevieme dovoliť. Bojíme sa odísť zo starej práce, berieme „ohľad“ na naše rodiny, čelíme posmeškom okolia. Inak povedané, žijeme v zajatí našich (za tie roky zautomatizovaných) vzorcov, strachov, presvedčení o sebe.

Hovorím tomu, že žijeme v poli našich vlastných „prepážok v hlave.“ No a ešte z toho máme blbý pocit, keďže vieme, že by sme už (v tomto veku) mali vedieť, že „vždy máme možnosť voľby.“

Pole neobmedzených možností

Mladí muži mi zdieľali, že aj oni sa hľadajú. Asi trochu inou formou, ktorá k tomuto veku prislúcha. Aj oni „riešia,“ snažia sa stať lepšou verziou seba samého, chcú robiť niečo, čo im dáva zmysel. Aj oni trochu pochybujú, či im napĺňanie ich poslania prinesie hojnosť. Oni však veria, že majú na výber z nekonečných možností, a to vo všetkých oblastiach – od práce cez štúdium, cestovanie až po nájdenie „the one“ opačného či rovnakého pohlavia. Nezažili ešte toľko faciek od života ako my. Sú presvedčení, že môžu všetko. A rýchlo. Predpokladám, že aj u nich je túžba silná, no často (ešte) nenaplnená.

„OMG! Ono to existuje,“ došlo mi. „Oni fakt žijú v poli neobmedzených možností!“ Lenže, ako mi sami povedali, to im spôsobuje aj ten najväčší problém. Z toľkých možností si nevedia vybrať. Za problém svojej generáciu považujú paralýzu z rozhodovania. „Preto aj absolventi najlepších univerzít robia baristov v Starbucku.“ To fakt? Začalo ma to zaujímať.

To čo ťa trápi, trápi aj mňa

Naša generácia verí, že naše možnosti sú síce obmedzené, ale na výber stále máme. Aspoň trochu. Pekelne zvažujeme, ako naše rozhodnutie ovplyvní všetko, čo sme tak prácne za 40 rokov budovali. Títo mladí muži veria, že majú možnosti NEobmedzené. Nemajú ešte veľa čo stratiť. Vedia, že môžu veľa získať. No aj tak sú v nepohode. Ako my.

Paralýza z rozhodovania

Paralýza z rozhodovania vyplýva z presvedčenia, že keď máme na výber z viacerých možností, niektorá z možností je lepšia ako tie ostatné. Zo skúsenosti, že naše rozhodnutia majú dopad na našich blízkych, na naše okolie. Naša myseľ preto kalkuluje, zrátava za a proti. Na základe predchádzajúcich skúseností sa snaží vyhodnotiť, ktorá z možností nás privedie k nášmu cieľu rýchlejšie/efektívnejšie/menej bolestne. Je to jej job. (Vlastním jednu knihu, ktorá ponúka 30 modelov, ako sa „efektívne“ rozhodovať). Na druhej strane, rozhodovanie nás aj baví, dáva nám to pocit kontroly. Rozhodovanie má (nad nami aj inými) istú silu, je to „power over.“

Možností je veľa, cesta je len jedna

Ja som si to, pre seba, počas krízy upratala takto: Nebudem sama na seba neustále tlačiť, že sa mám už konečne správne, alebo aspoň nejak rozhodnúť. Možnosť voľby, pokušenie a utrpenie z toho vyplývajúce sú iba ilúziou. Na tom, čo si dnes vyberiem, až tak veľmi nezáleží. Paralýza nech pekne stratí svoju moc.

Verím, že človek má len jednu životnú cestu, cestu svojho srdca. Na nejakej hlbokej úrovni už dávno cítim, čo to je (aj keď sa tomu ešte niekedy bránim). Všetky moje rozhodnutia zo mňa robia vyspelejšieho človeka v porovnaní s tým, kým som bola včera. To je jediné, s čím sa porovnávam. Rozhodujem sa vlastne len o tom, či v tento moment idem po svojej ceste vlakom alebo lietadlom. Občas si dám nejakú zachádzku, občas ma to po ceste trochu obúcha, ale potom sa vrátim a pokračujem po ceste vpred. Áno, niektoré moje rozhodnutia ma môžu na ceste „vystreliť“, iné spomaliť, no žiadne nedokážu môjmu napredovaniu zabrániť. Keď sa na to pozriem z perspektívy celého svojho života, hlavná cesta je len jedna.

Ten/tá, čo odvážne preskúmava svoju cestu

Spýtala som sa mladých mužov, ako svoju paralýzu z rozhodovania v poli neobmedzených možností „riešia.“ Povedali mi, že tým, že skúšajú rôzne možnosti a tým sa učia. „Clarity comes from action. Aktivita prináša jasnosť.“

Uvedomila som si, že my v rámci našej iniciatívy Reinventing yourself odporúčame v procese transformácie to isté.

Janka hovorí, že v čase osobnej transformácie treba vypúšťať balóniky. Ja si to predstavujem tak, že držím v ruke pochodeň a svietim si na neznáme cestičky (a kríčky popri nich). Podľa mňa treba zobrať odvahu a preskúmavať, čo je pre nás skutočné, pravdivé, funkčné. Pri čom máme pocit, že sa otvárame a rastieme. V tomto prítomnom momente, bez našej „story“ z minulosti, bez očakávaní a strachov z budúcnosti. To neznamená rebelovať alebo odmietať všetko, čo sme doteraz dosiahli. Bola by to pasca, zase len hra na „power over“. Preskúmavanie má mať v sebe radosť, ľahkosť a hravosť, aj keď nám to v čase krízy môže pripadať ťažké. Vtedy je dobré si predstaviť živelnú odvahu mladého muža.

Nina by asi povedala, že pri preskúmavaní je dôležité dôverovať. A byť v dovolení.

Courage, power and empowerment

Kríza stredného veku ma ešte naučila, že balóniky (a motýle v žalúdku) treba vyhodnocovať na úrovni srdca, nie našej mysle. Naše srdce neomylne vie, čo je pre našu životnú cestu najlepšie. V tom je naša sila, len si to niekedy nechceme/nevieme priznať.

Ja osobne si myslím, že ja som vo svojej kríze nemala ani tak paralýzu z rozhodovania, ale skôr až paralyzujúci strach z toho, že nebudem vedieť tie vracajúce sa balóniky správne vyhodnotiť. Že nebudem vedieť rozoznať, čo je pre mňa to pravé, napojiť sa na svoj vnútorný hlas a počúvať ho. Že nebudem vedieť, kedy „to“ príde. A že ma premôže zbabelosť.

Pozrieť sa do seba a pripustiť si, ako to naozaj máme, vyžaduje veľkú odvahu. Môžeme uvidieť niečo, čo sa nám nemusí páčiť a už vôbec nemusí byť v súlade s naším životom pred krízou. No, ako hovorí Lydka, anglické slovo pre odvahu je courage, a to pochádza z latinského slova „cor“, čo znamená srdce. A srdce predsa vie. V španielčine je pre odvahu asi 10 výrazov. Ja mám najradšej slovo „valor,“ čo znamená aj „hodnota.“

No a to je to podľa mňa to, o čo v kríze stredného veku ide. Nedávať vinu ani silu iným. Nespadnúť do toho, že si musíme za každú cenu „vybrať“, dokonca vybrať medzi „dobrým“ a „zlým.“ Znova sa naučiť počúvať a porozumieť sebe. Prijať svoju hodnotu. Odvážne si vybrať empowerment (svoju vnútornú silu) nad power over (kontrolu nad inými).

Na cete hľadania odpovedí na otázku, ako robiť správne rozhodnutia v živote, skúste 4 dohody podľa dona Miguela Ruiza

Začala som preskúmavať cestu a vypúšťať balóniky. Prekonala som, aspoň čiastočne, paralýzu z rozhodovania. No a potom prišla obrovská potreba uzemniť sa, aby ma tie balóniky úplne neuniesli. Aby som pre okolie bola aspoň trochu čitateľná. Aj v poli neobmedzených možností treba mať dohodnuté pravidlá fungovania, voči sebe aj ostatným.

Možno pravidlá, no ja mám radšej dohody. Napríklad 4 dohody podľa dona Miguela Ruiza. Štyri univerzálne odporúčania pre život, nielen v kríze:

• Nepreviňujte sa slovom
• Neberte si nič osobne
• Nevytvárajte si domnienky
• Vždy robte všetko najlepšie, ako viete.

No a ako bonus – dohoda piata: Buďte pochybovační, no počúvajte (seba aj iných). Srdcom.

Na cete hľadania odpovede na otázku ako prekonať paralýzu z rozhodovania a ako robiť správne rozhodnutia v živote mám jedno odporúčanie…

Na záver by som ešte chcela napísať: Nie je pravda, že na to všetko musíte byť sami. Že všetko musíte vedieť, riešiť a vydržať. Kedykoľvek môžete požiadať o podporu, pomoc a čokoľvek iné, čo práve potrebujete.

Mne v mojej kríze pomohla láskavá podpora iných žien, ktoré si už svojou transformáciou prešli a „podržali“ ma. (O tom, ako som krízu stredného veku prežívala a čo mi pomohlo som písala prednedávnom vo svojom článku tu–>).

Moja osobná skúsenosť aj potreba ma priviedli k tomu, že som v rámci Beelongu spoluzaložila iniciatívu Reinveting yourself. V rámci nej sa snažíme, aby z krízy v strednom veku prestalo byť tabu. Lebo podľa mňa je to nádherné, tvorivé obdobie, kedy sa posúvame od ambícii k zmyslu. Viacej vysvetľuje toto video a tento podcast.

PS: Jedného dňa sa zobudím a budem presne vedieť, čo aké rozhodnutie mám urobiť.

PS1: Každé rozhodnutie bude správne.

PS2: Pole neobmedzených možností aj pole prepážok v hlave som premenovala na jednotné pole lásky. Hm. Navrhnem to aj tým (skvelým) mladým.

Tento článok vznikol v rámci iniciatívy iniciatívy Reinventing yourself / Znovuobjav seba, ktorej cieľom je otvorene hovoriť o období osobnej transformácie, nazývanej aj krízou stredného veku a poskytnúť v tomto procese životnej (a/aj kariérnej zmeny) podporu, zdieľanie, orientáciu a vzdelávanie pre jednotlivcov aj firmy. Ak si praješ dostávať informácie o našich webinároch, networkingu, mentoringu či iných aktivitách v rámci tejto iniciatívy, prihlás sa na odber newslettra tu.

Ak si prajete dostávať informácie o našich webinároch, networkingu, mentoringu či iných aktivitách, prihláste sa na odber newslettra tu.