Ako by si sama seba opísala ? Čo je „the BEST OF YOU ?“ 

Mám pocit, že viem dobre rozprávať, dobre počúvať a dobre písať. Keď učím ľudí, často to nie je len o učení jazyka. Ľudia sa mi časom otvoria.
Som otvorená. Snažím sa neškatuľkovať a neposudzovať ľudí. Brať ľudí takých, akí sú. Som priama a otvorená.
Spájanie a prepájanie ľudí. Networkovanie, dávať ľudí dokopy. Páči sa mi kultúrny miš-maš. Keď to bobtná a buble.
Schopnosť žasnúť. Rada cítim radosť a nadšenie, rada sa nadchýnam.

Prečo si v Beelongu? ČO ponúkaš do Beelongu? V čom by ti mohol byť Beelong nápomocný? 

Bola som na Linkedin školení, ktoré robila Lucka a Adela z Beelongu a bolo to na prvú trefu. Chémia zafungovala. Hovorila som si, že ak sú takéto ženy v Beelongu, tam by som chcela byť.
Prvotný podnet bolo mať ľudí okolo seba. Mať s kým zdieľať, v prostredí, kde Ťa neposudzujú. Cítila som v tom možnosť spoznať nových ľudí a otvoriť nové dvere, pootvárať okná. Ľahko sa nadchnem, ale potom potrebujem aj poštuchnutie, aby som neostala len pri svojich úvahách.

A to isté ja rada prinesiem druhým.

Čím momentálne žiješ? 

V prvom rade zvládnuť prechod z jednej práce do druhej a zvládnuť zmenu režimu, ktorú to prináša.
Vytváram si priestor robiť aj nové veci. Chcem aspoň jednu hodinu týždenne učiť jógu, aby som zistila, či je toto moja cesta, ktorou chcem ísť.
Chcela by som robiť workshopy o ajurvéde.
Chcem zistiť a naučiť sa, ako si vydať sama knihu. Knihu mojich básní, bude to dvojjazyčne.

Aký je tvoj osobný príbeh transformácie? 

Dlho som nežila to, čo som chcela a nebola som vôbec sebou. Ale ani som to nevedela. Bola som odpojená od seba. Vyústilo to až autonehodou. Delím teraz život na život pred nehodou a na život po nehode. To, čo bolo predtým, sa mi zlialo do jednej machule.

Dostala som druhú šancu od života. Otázka bola, čo s ňou teraz urobím? Objavila sa silná potreba nasýtiť svoju dušu. Tak to volám, nasýtiť svoju dušu.

Urobila som skok do vzduchoprázdna. Rozviedla som sa. Dostala som sa na nulu. Takmer vo všetkom, bol to totálny reštart. Nanovo som zisťovala, kto som, čo som.

Začala som sa vracať k veciam, ktoré som mala rada a z rôznych dôvodov som s nimi prestala. Vrátila som sa ku svojim koreňom. Patrí k tomu aj to, že som sa vrátila do mesta a do štvrti, kde som začínala po vysokej škole. Keď som v meste,
ŽIJEM! Tu sú múzeá, galérie, divadlá, koncerty. Toto ja potrebujem k životu, to je môj kyslík. Posledné dva koronové roky mi to veľmi chýbalo, chýbal mi kyslík doslova.

Našla som si cestu späť aj k joge. Prišla mi doslova domov, keď otvorili jogové štúdio v susedstve. Joga je pre mňa domov, ktorý som našla v sebe. Nie je to len o tom, že sa postavím alebo posadím na podložku. Joga pulzuje v každej bunke. Človek začne úplne inak vnímať seba aj svet. Joga si ma našla, keď som mala úraz kolena a po intenzívnom cvičení vo fitnescentre som stratila motiváciu. Bola som pretrénovaná a nemala sa kam posunúť. No začala haprovať zdravá strana tela, ktorou som sa snažila vykompenzovať tú poškodenú. Tak som sa vrátila k joge a už som pri nej ostala.

Ajurvédou som riešila problémy s histamínom. Aj to bol návrat ku koreňom, lebo kedysi dávno som sa snažila pomocou nej riešiť iné zdravotné problémy. Tentokrát som sa však do toho zahryzla poriadne a absolvovala som ročné štúdium ajurvédy.

Či joga alebo ajurvéda, všetko je to tak prirodzené a všetko to poznanie máme už dávno v sebe. Potom sa pýtam, prečo som s tým nezačala skôr?

Od nehody si chcem každý deň ľahnúť do postele s pocitom, že to nebolo márne, že som deň prežila v súlade so sebou. BYŤ V SÚLADE SO SEBOU, stále to objavujem a zisťujem, čo to je a vylaďujem. Nehovorím, že každý deň je nedeľa, sú dni, keď je to aj ťažké a depresívne.

Dôležité je pre mňa, že idem so svojím prúdom, riekou, vnímam, kde je energia, čo je moje. Chce to vymedziť sa a stále sa potrebujem vymedzovať, ustrážiť si svoj priestor. Veľmi citlivo reagujem na tlak, keď ma niekto chce dostať do niečoho, čo ja necítim.

Teraz som v období, že to dávam na papier. Prichádza to samo. Píšem. Neustále píšem. Keď v noci nemôžem spať, píšem. Keď mi na hodine napadne myšlienka, neviem sa dočkať, kedy hodina skončí a ja to napíšem. Sedím na koncerte, počujem
verš a už to ide.

Aj to tam kedysi už bolo. Písala som si denníky ako mladšia. Teraz je to iné, prichádza, čo chcem zdieľať s ostatnými. Teší ma, že to má odozvu. Ukazuje sa mi tu nejaký obzor, ešte neviem, čo to je.

Nepozerám sa na to, čo bude zajtra, o šesť mesiacov, lebo to neviem. Ani nepotrebujem vedieť. Mám svoje sny, vízie, ukazujú sa mi nové možnosti a príležitosti. Ale chcem žiť aj ten otáznik, keď neviem a život ma prekvapuje. A ja sa
môžem nadchýnať.

Čím sa zaoberáš profesionálne?

V prvom rade stále učím angličtinu aj nemčinu. Som na voľnej nohe, venujem sa príležitostne aj prekladom, keď ma niekto osloví. Postupne k tomu pribudnú workshopy o ajurvéde a joga. Rada ponúknem aj individuálne konzultácie, čo sa týka
konštitúcie podľa ajurvédy, alebo jej zaradenia do denného života. Organizujem networkingové eventy, chystám spolu s nemeckými kolegami retreat v Banskej Štiavnici, zameraný na jogu, ajurvédu, meditáciu a komunikáciu.

Čo by si chcela NAOZAJ robiť, keby si mala neobmedzené možnosti? Bez cenzúry! 

Venovala by som sa joge a ajurvéde, robila by som workshopy, retreaty a rôzne eventy. Chcela by som vydávať svoje knihy. A chcela by som z nich čítať ľuďom. A ostatné veľké vízie sú tak veľké, až sú strašidelné, tie si nechám pre seba.